Tento príbeh zobrazuje tým najjednoduchším spôsobom aký je skutočný rozdiel medzi mužmi a ženami.
Povedzme, že chlapa menom Fred priťahuje žena menom Marta. Fred pozve Marthu do kina, a ona túto ponuku prijme. O niekoľko dní ju pozve na večeru a opäť si užijú perfektné rande. Naďalej sa pravidelne stretávajú a po chvíli majú očí už iba jeden pre druhého.
A potom, jedného večera, keď idú domov autom, napadne Martu myšlienka a bez rozmýšľania ju povie nahlas. „Uvedomuješ si, že od dnešného večera sa stretávame už presne šesť mesiacov?“
V aute zrazu nastane hrobové ticho.
Marte sa to zdá, ako veľmi hlasné ticho. Pomyslí si. ,,Zaujímalo by ma, či ho trápi, že som to povedala. Možno sa cíti obmedzený naším vzťahom, možno si myslí, že sa ho snažím dotlačiť k nejakej povinnosti, ktorú nechce alebo si ňou nie je istý.“
No Fredovi iba ide hlavou. ,,Preboha. Šesť mesiacov.“
Marta nad tým musí stále premýšľať. ,,Nie som si istá, či chcem takýto vzťah. Niekedy si želám, aby som mala trocha viac priestoru, aby som mala čas premýšľať o tom, či naozaj chcem, aby sme pokračovali v našom vzťahu. Neviem, či chcem, aby sa náš vzťahu posúval. Budeme sa naďalej stretávať na tejto úrovni intimity? Smerujeme k manželstvu? K deťom? K spoločnému životu? Som pripravená na takú úroveň záväzku? Poznám vôbec túto osobu?“
V pretrvávajúcom hrobovom tichu, kedy sa Marte v mysli odohral celý jej budúci život, Fred rozmýšľa iba nad jedným. ,,To znamená, že sme spolu už od februára, čo bolo hneď po tom, čo som si kúpil auto… mal by som dať skontrolovať počítadlo kilometrov… Fíha! To som sa teda dosť meškal s výmenu oleja.“
Marta si myslí. ,,Je naštvaný. Vidím to na jeho tvári. Možno som jeho výraz prečítala úplne zle. Možno chce od nášho vzťahu viac, viac intimity, viac záväzku. Možno to vycítil ešte skôr, ako som to vycítila ja, že cítim nejaké výhrady. Áno, stavím sa, že je to tak. Preto sa tak zdráha povedať čokoľvek o svojich pocitoch. Bojí sa odmietnutia.“
A Fred si myslí. ,,A nechám ich, aby sa znova pozreli aj na prevodovku. Je mi jedno, čo hovoria tí blázni, niečo s ňou určite je! Stále sa len vyhovárajú, ale som presvedčený, že s ňou niečo je. Minule som im zaplatil 600€, tak nech to skontrolujú poriadne!“
Marte v hlave neustále prúdi veľký tok myšlienok, ktorý neprestáva. „Určite sa hnevá. A ja ho neobviňujem. Aj ja by som sa hnevala. Cítim sa previnilo, keď som mu to spôsobila, ale nemôžem si pomôcť, ako sa cítim.“
No vo Fredovej hlave sa odohráva stále tá istá dilema. ,,Pravdepodobne povedia, že som na to mal 90-dňovú záruku… svinstvo.“
Martine myšlienky stále neutíchajú. ,,Možno som len príliš idealistická, čakám na rytiera, ktorý príde na bielom koni, keď sedím hneď vedľa dokonale dobrého človeka. Človeka, s ktorým sa cítim dobre.“
A Fred si myslí. ,,Záruka? Chcú záruku? Dám im záruku. Veď ja im ešte ukážem.“
,,Fred,“ opýta sa Marta nahlas.
,,Čo?“ odpovie Fred prekvapene.
„Prosím, nemuč ma tým tichom,“ a oči sa jej zalejú slzami. ,,Možno by sme nemali ďalej…“ (Marta začne plakať.)
,,Čo?“ hovorí Fred.
,,Som taký blázon,“ vzlyká Martha. „Chcem povedať, viem, že neexistuje žiadny rytier na bielom koni to naozaj viem. Je to celé také hlúpe.“
,,Na akom koni?“ hovorí Fred.
,,Myslíš si, že som blázon, však?“ hovorí Marta.
,,Nie!“ odvetí Fred, rád, že konečne pozná správnu odpoveď.
,,Je to tak, že ja… potrebujem nejaký čas,“ hovorí Marta.
(Nasleduje 15-sekundová pauza, zatiaľ čo Fred, rozmýšľajúc tak rýchlo, ako len vie, sa snaží prísť na bezpečnú odpoveď. Nakoniec príde s takou, ktorá by podľa neho mohla fungovať.)
,,Áno,“ hovorí. (Hlboko dojatá Marta sa dotkne jeho ruky.)
,,Och, Fred, naozaj to tak cítiš?“
,,Ako to cítim?“ hovorí Fred.
,,Tak, to je čas,“ hovorí Marta.
,,Ach,“ odpovie Fred. ,,Áno.“ (Martha sa k nemu otočí a zahľadí sa mu hlboko do očí, čo spôsobí, že bude veľmi nervózny z toho, čo by mohla povedať ďalej, najmä ak sa to týka koňa. Napokon prehovorí.)
,,Ďakujem, Fred,“ pokračuje Marta.
,,Ďakujem,“ odpovie aj Fred.
Potom ju vezme domov a ona si ľahne na posteľ a plače až do úsvitu, zatiaľ čo sa Fred vráti domov, otvorí si balíček s chipsami, zapne televízor a okamžite sa zapozerá do reprízy vysokoškolského basketbalového zápasu medzi dvoma juniorskými univerzitami v Južnej Dakote, o ktorých nikdy nepočul.
Tichý hlások v hlbinách jeho mysle mu hovorí, že tam v aute, sa dialo niečo dôležité, ale je si celkom istý, že neexistuje spôsob, ako by to niekedy pochopil. Povie si, že bude lepšie, ak sa nad tým nebude hlbšie zamýšľať.
Na druhý deň Marta zavolá svojej najbližšej priateľke a budú túto situáciu rozoberať dlhých šesť hodín. Do detailov budú analyzovať všetko, čo povedala a všetko, čo povedal Fred. Prechádzať to znova a znova, skúmať každé slovo, výraz a gesto, aby našli dôvod prečo sa to všetko stalo.
Budú pokračovať v diskusii o tejto téme, zas a znova, celé týždne, možno mesiace, pričom nikdy nedospejú k žiadnym jednoznačným záverom, no nikdy ich to neprestane nudiť rozoberať.
Medzitým sa Fred raz náhodou stretne s kamarátom Marty na basketbale, zastaví sa tesne pred podávaním, zamračí sa a povie. „Hej, Norm, vlastnila niekedy Marta koňa?“
A to je rozdiel medzi mužmi a ženami.
