V 90. rokoch bolo možné všetko. Niektorí si toto obdobie pamätajú vďaka Tetrisu, Tamagoči a podobne. V tom čase však prebiehal skutočný chaos: bezdomovci, vydierania, zločinecké gangy…
 





Francúzka Liz Sarfati začala fotografovať vo veku 13 rokov. V Rusku žila deväť rokov, od roku 1989 do roku 1998, a celú tú dobu nepustila fotoaparát z rúk.
 





Rozruch v domoch, pracovné dielne, násilníci na uliciach – zdá sa, že Liz nič neuniklo.
 

 



V tom čase stáli hracie automaty aj v tých najmenších mestách a húfne sa pri nich schádzali tínedžeri.
 

 



„V prvom rade som fotila vlakové stanice. Vždy ma fascinoval pohyb ľudí. Potom som sa začala zaujímať o architektúru: budovy, výťahy, chodby, pristávacie plochy pre lietadlá,“ povedala Liz.
 

 

 

Všimnite si, že v dielach Liz Sarfati zriedka vidíte obraz oblohy. Verí, že fotografia by mala byť úplná a obloha necháva obrázok otvorený vlastnej interpretácii.
 

 

„Na mnohých fotografiách chýba osoba, ale fotografie sú stále veľmi zaplnené. Pridajte osobu a dostanete vtip. Často sa mi darilo fotiť ľudí a celý čas sa im zdalo, že sú špehovaní.“
 



Pozoruhodné je, že Liz sa nesnažila prezentovať všetko v najlepšom svetle, ale nafotila skutočnú situáciu, bez inscenovaných fotiek s falošnými emóciami.



