Hoci Slovensko si udržalo od agentúry Moody’s hodnotenie A3 so stabilným výhľadom, správa prináša varovné signály. Krajina čelí viacerým vážnym rizikám – od neefektívnej konsolidácie verejných financií až po klesajúcu dôveru v inštitúcie.
Silné stránky nestačia
Ratingová agentúra ocenila stabilný ekonomický rast Slovenska, jeho schopnosť splácať záväzky aj výhodnú pozíciu v rámci Európskej únie.
Prítomnosť v EÚ podľa Moody’s pomáha Slovensku udržiavať makroekonomickú rovnováhu a dôveru investorov. Taktiež pozitívne hodnotí relatívne nízku zadlženosť verejného sektora.
Rozpočtové riziká a slabá konsolidácia
Zároveň však agentúra upozorňuje na znepokojujúcu situáciu verejných financií. Súčasný plán konsolidácie rozpočtu považuje Moody’s za nedostatočný, čo môže v budúcnosti zvýšiť tlak na obsluhu dlhu a ohroziť jeho dlhodobú udržateľnosť.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mal deficit Slovenska v roku 2025 dosiahnuť približne 5 % HDP. Aj napriek zavedeniu vyšších daní a viacerým úsporným opatreniam sa vláde nepodarilo zvrátiť negatívny trend. Dôvodom sú predovšetkým výdavky na sociálne opatrenia – ako napríklad plošné trináste dôchodky či dotácie na energie, ktoré si vyžiadali stovky miliónov eur.
Inštitúcie pod tlakom a spätný pohľad Moody’s
Správa zároveň upozorňuje na oslabenie inštitucionálnej kvality – konkrétne v oblastiach boja proti korupcii a nezávislosti súdnictva.
Moody’s pripomenula aj svoje rozhodnutie z konca minulého roka, keď Slovensku znížila rating pre zásahy vlády Roberta Fica do fungovania médií a justície. Tieto zásahy vtedy vyvolali vlnu protestov a reakciu aj zo strany Európskej komisie.
Minister financií Ladislav Kamenický reagoval vyjadrením, že súčasná vláda iba odstraňuje dôsledky chýb predchádzajúcej garnitúry. Zároveň potvrdil, že nezníženie ratingu považuje za dôkaz dôvery finančných trhov voči jeho vedeniu.
Potreba úspor: Sociálny systém ako kľúčový problém
Rozpočtová rada upozorňuje, že na stabilizáciu verejných financií bude nutné získať späť približne 5 miliárd eur.
Rezervy vidí najmä v neadresnom systéme sociálnych dávok. Napríklad daňový bonus na deti je často využívaný spôsobom, ktorý zvýhodňuje vyššie príjmové skupiny.
Rovnako kritiku vyvolávajú aj plošné trináste dôchodky – všetci dôchodcovia totiž dostávajú rovnakú sumu 667 eur, bez ohľadu na výšku svojej bežnej penzie či reálnu životnú situáciu.
Odborníci pripomínajú, že dôchodcovia ako celok nepredstavujú tú najzraniteľnejšiu časť populácie a pomoc by sa mala viac zamerať na tých, ktorí ju skutočne potrebujú.
Ceny stúpajú, domácnosti bojujú
Zatiaľ čo štát rieši makroekonomické otázky, slovenské domácnosti čelia narastajúcim cenám.
V máji inflácia dosiahla medziročný nárast o 4,1 %, čo je najvyššia hodnota od decembra minulého roka. Prudké zdražovanie potravín a ďalších základných tovarov citeľne zaťažuje rodinné rozpočty.
V kombinácii s rastúcim zadlžením štátu tak Slovensko čelí dvojitému tlaku – ekonomickému aj sociálnemu.
Očakáva sa, že vláda v nasledujúcich mesiacoch predstaví konkrétne reformy, ktoré nielenže stabilizujú financie, ale zároveň zmiernia dosahy inflácie na bežných ľudí. Ich úspešnosť sa v budúcnosti premietne aj do hodnotení ratingových agentúr.
