„Od detstva som snívala o veľkej rodine. A hlavne o dvoch dcérach. Predstavovala som si, ako ich budem obliekať do krásnych šiat, zapletať im vrkôčiky s mašľami.
Mám 25 rokov. Ležím pri gynekológovi, ktorý mi robí ultrazvuk:
– Áno, tu je nožička, tu je ručička. Gratulujem, budete mať dcéru!
Ach, vtedy som plakala od šťastia a mala som pocit, že ma počuli všetci lekári. Toto bolo moje prvé tehotenstvo. Prečítala som toľko kníh o výchove, psychológii, navštevovala špeciálne kurzy pre mladé mamičky. Skrátka som sa chcela byť na všetko zodpovedne pripravená.
Brucho rástlo takmer každý deň. Čím bližšie som bola k pôrodu, tým viac som vyzerala ako veľký balón. Chodila zo strany na stranu ako taký tučniak.
S mužom sme kúpili všetko, čo potrebujeme – kolísku, hračky, oblečenie. Malá sa ešte nenarodila a už som si obzerala školské tašky a peračníky. Mala som syndróm dokonalej matky.
Pôrod sa začal v predpokladaný termín. Spočiatku to bolo ťažké, ale zhlboka som sa nadýchla a myslela na to, ako čoskoro budem držať svoje dieťa v náručí. „jeden, dva…“ a pri trojke už počujem plač. Vtedy som nedokázala zadržať slzy. Pozerám na hodiny – 9 hodín ráno. Takto sa začal môj najšťastnejší deň v živote.
Lekári však začali šepkať a potom tam prišla staršia pôrodná asistentka:
– No, dcérenka, a teraz opäť naber sily
Donedávna som nechápal, čo sa deje. Pôrod prebehol dobre, vedľa mňa leží moja dcérka.
– Poďte mamička, nadýchnite sa a znova zatlačte. Budete mať ďalšie dieťa!
Úprimne, najprv som si myslela, že je to taký vtip. Veď bolo 1. apríla. Od bolesti som však začala hltať vzduch a o 5 sekúnd neskôr som opäť počula detský plač.
– Gratulujem, máte dve dievčatá! Povedala šťastne pôrodná asistentka a ukázala mi moju druhú dcéru.
Zavolala som manželovi.
– Robíš si srandu? Vážne? Nie je to vtip? Dnes je prvý apríl, – povedal.
– Ak neveríš, vezmi si taxík a príď do nemocnice.
Muž najskôr skoro omdlel, našťastie mu sestrička dala pohár vody.
– Takže som teraz dvojnásobným otcom?
– Správne.
Odvtedy ubehlo 15 rokov. Z našich dcér vyrástli skutočné krásky. A mimochodom, druhá dcéra vždy mešká do školy – je jasné, že prišla na svet o chvíľu neskôr.
Stále neverím, že mi Boh dal šancu byť matkou týchto krásnych dievčat.“
Veríte, že takýto prípad je napísaný v osude alebo ide len o náhodu?
Páčil sa vám článok a dozvedeli ste sa niečo nové? Potom ho zdieľajte a podporte lajkom. Čím viac lajkov a zdielaní tým máme pre váš väčšiu chuť písať.
Napíšte nám komentár na Facebook! Vaše názor je veľmi dôležitý.
Zdroj: poshepky.com
