V slovenskej politike sa z času na čas objaví meno, ktoré ani po odchode z funkcie nestratí lesk. Zuzana Čaputová, bývalá prezidentka, už dávno opustila prezidentský palác, no jej tieň sa stále vznáša nad politickou scénou.
Nie preto, že by sa aktívne zapojila do straníckeho diania, ale preto, že časť verejnosti ju stále vidí ako symbol dôvery a pokoja v čoraz nepokojnejšej krajine.
Jej posledné mesiace sú zdanlivo pokojné – zopár vystúpení na zahraničných konferenciách, niekoľko príhovorov doma, a potom ticho. Ticho, ktoré však v politike často znamená viac, než sa zdá. Vplyv na verejnú mienku jej totiž zostal. A to je kapitál, ktorý sa len tak nestratí.
Tlak očakávaní a limity reality
Hoci v kuloároch a medzi voličmi sa čoraz častejšie šepká o jej možnom návrate, realita je menej romantická. Ivan Korčok, ktorý sa pridal k Progresívnemu Slovensku, hneď na úvod odmietol akékoľvek ambície na zmenu vedenia a zdôraznil plnú podporu súčasnému predsedovi Michalovi Šimečkovi.
Politológ Václav Hřích navyše pripomína zásadnú prekážku: „Ak Čaputová nie je členkou strany, nemôže byť jej predsedníčkou.“ Dodáva, že vedenie PS nemá dôvod hľadať nového lídra, keď ten súčasný napĺňa očakávania a prináša výsledky.
Osobné rozhodnutie, ktoré váži viac než politika
Aj keby technické podmienky neboli problémom, je tu ešte jeden – možno ešte silnejší – faktor: osobný nezáujem.
Čaputová pri oznámení, že nebude kandidovať na druhý prezidentský mandát, uviedla ako dôvod dopad na rodinu. „To je silný argument. Mám dojem, že si teraz užíva pokoj a spomalenie,“ hovorí Hřích.
Mimo funkcie, no stále na očiach
Rok 2023 priniesol jasné stanovisko – druhý mandát nebude. No prieskumy ukazujú, že jej meno z verejného priestoru nezmizlo.
Naopak, podľa posledných dát agentúry Ipsos pre Denník N ju ľudia označili za najdôveryhodnejšiu osobnosť na Slovensku, pred prezidentom Petrom Pellegrinim aj lídrami vlastného bývalého politického zázemia – Michalom Šimečkom a Ivanom Korčokom.
Progresívne Slovensko a otázka lídra
Takéto čísla logicky otvárajú otázku, či by sa mohla postaviť na čelo Progresívneho Slovenska, alebo sa aspoň opäť výraznejšie zapojiť do politického diania. Oficiálne stanovisko strany je však pevné: Michal Šimečka zostáva lídrom.
Pod jeho vedením sa hnutie odrazilo z pôvodných 8–9 % na približne 22 %, vyhralo voľby do Európskeho parlamentu a upevnilo si pozíciu najsilnejšej opozičnej aj liberálnej strany v krajine.
Čaputová dnes teda stojí mimo politického kolotoča – dobrovoľne a zrejme spokojne. No skúsenosť hovorí, že v politike sa dvere nikdy nezatvárajú úplne. Najmä ak na ne stále klopú prieskumy, očakávania a tichá túžba časti verejnosti.
