Hlavnou postavou tohto príbehu je Michail Ambrosimov. Je úspešným moskovským chirurgom. Zachránil niekoľko životov a jedného dňa musel zachrániť najvzácnejší poklad vo svojom živote – svoje dieťa.
Muž sa v noci zobudil, pretože cítil, že v byte páchne spálenie. V susednom byte vypukol požiar. V čase, keď vyšetroval situáciu, už v jeho dome horelo.
Muž začal budiť svoju manželku a 4-ročného syna, aby ich mohli zachrániť. Michaelovej manželke sa podarilo vyskočiť po schodoch, no otec dlho hľadal svojho vystrašeného syna, ktorý sa rozhodol schovať pod posteľ.
Kým muž hľadal svojho syna, požiar sa rýchlo rozšíril do bytu a zablokoval akýkoľvek únik cez vchodové dvere.
Východ bol len jeden – okno. Ambrosimovci bývali na siedmom poschodí, no iná možnosť nebola. Michael vzal syna do náručia a skočil. Bol si vedomý toho, že sa to pre neho zrejme skončí tragicky, no ani v takejto situácii muž nemyslel na vlastný život, ale na to, ako zachrániť svojho syna.
Chlapec naň pristál a utrpel menšie poškodenie – zlomil si kľúčnu kosť. Michael si však napriek pádu do snehu vytrpel oveľa viac – Zlomenú panvu a prasknutý močový mechúr, ako aj zranenie ruky. Okamžite ho previezli do nemocnice a kolegovia začali bojovať o jeho život.
Michailov stav bol dlho stabilný. Bol na jednotke intenzívnej starostlivosti a potreboval transfúziu krvi. Priatelia a známi darovali krv, ale aj peniaze na Ambrosimovove nadchádzajúce operácie.
Dva týždne po úspešnej operácii panvy začal Michail naberať vedomie. V rovnakom čase podstúpil operáciu kľúčnej kosti aj jeho syn.
Rýchlo sa zotavil, no bol nútený osláviť svoje piate narodeniny v nemocnici. Byt tejto rodiny úplne vyhorel. Ale vďaka starostlivým ľuďom išli dary na Michailov účet. Celkovo sa vyzbieralo asi tri milióny rubľov.
Po niekoľkých mesiacoch mohol 33-ročný muž na nádvorí nemocnice používať invalidný vozík a po roku mohol normálne fungovať a dokonca aj korčuľovať. Hovorí sa, že neexistujú žiadni superhrdinovia. V skutočnosti však existujú. Žijú obyčajným, nenápadným životom.
