Pravá láska je sila, ktorá určuje náš život. Aj keď je jej osud tragický, láska neumiera a zostáva v srdci navždy… Taká bola láska Peggy k manželovi Billymu.
Skutočná láska
Manželia sa zoznámili v roku 1943 a rýchlo sa zosobášili. Billy bol pilot a mali pre seba len šesť, krátkych týždňov dovolenky, ktorú si jeho novomanželka mohla užiť.
Potom Billy nastúpil do služby a bol rozmiestnený na rôznych miestach, o čom sa Peggy kvôli vojenskému tajomstvu dozvedela až po jeho návrate.
Billy odišiel a ona čakala. Nakoniec dostala vytúžený list z Francúzska. Billy v ňom manželke oznamoval, že sa vracia. Na liste bol dátum 8. júla 1944.
Konečne! Nemohla sa dočkať, kedy po dlhom odlúčení opäť uvidí svojho manžela. Tak veľmi jej chýbal.
Ale Billy sa nevrátil…
Zavolala jeho rodičom, aby sa uistila, že k nim neodišiel skôr. Ale aj oni netrpezlivo čakali. Po niekoľkých týždňoch dostala Peggy ďalší list z Francúzska.
Tentoraz nie od Billyho, ale z vojenského veliteľstva, že Billy zmizol počas plnenia misie 7. júla 1944.
Peggy tomu nemohla a nechcela uveriť.
Dátum na liste, deň jeho zmiznutia, bol skorší ako dátum na liste od Billyho, v ktorom jej oznamoval, že sa vracia domov. Nemohol zmiznúť a napísať jej.
Peggy spriadala scenáre a armáda veci neobjasnila. Peggy pátrala, vypytovala sa a pichala, ale narážala na stenu mlčania. Vysvetlili jej, že na fronte padli milióny ľudí a osud mnohých zostane navždy neznámy.
Keby vedela, že Billy zomrel, bolo by to možno iné, ale zámena dátumov, list, v ktorom stálo, že ho odvolali zo služby, jej na pokoji nepridali.
Predstavovala si, že možno bol zranený, stratil pamäť alebo, v najhoršom prípade, že sa k nej nechcel vrátiť a žije niekde vo Francúzsku. Dokonca sa prikláňala k podozreniu, že sa vrátil do Štátov a skrýva sa pred ňou. Ale nepripúšťala si myšlienky na najhoršie.
Prešli roky a Billy sa nevrátil a nikomu z rodiny nedal najavo, že žije.
Billyho rodičia čakali celý život a nikdy sa nevzdali nádeje. Zomreli však bez toho, aby sa dozvedeli, čo sa stalo s ich synom.
Peggy tiež čakala. Hoci postupom času čakala čoraz menej na návrat svojho manžela a čoraz viac na objasnenie záhady a zistenie pravdy o jeho osude.
Nezabudla na to.
Nevydala sa, nemala deti, nevytvorila si život bez Billyho. Zostal jej manželom navždy, nech už zmizol z akéhokoľvek dôvodu.
Od Billyho zmiznutia uplynulo 68 rokov, keď sa Peggy konečne dozvedela pravdu.
Peggy pravidelne posielala na úrady otázky, či jeho osud vyšiel najavo. Celé roky však dostávala list s rovnakým obsahom, ktorý sa začínal slovami: „Je nám ľúto, ale osud vášho manžela nám, žiaľ, zostáva neznámy…“.
Billyho synovec, ktorý poznal smutnú rodinnú históriu, mal vďaka svojej práci prístup k dôverným materiálom a informáciám. Narazil na detail, ktorý ho viedol k objasneniu celej záležitosti.
No v dokumentoch našiel, že starostka malého francúzskeho mestečka Les Ventes nedávno hľadala informácie o Billym. To bolo veľmi záhadné. Vydal sa po tejto stope.
Kontaktoval ju a potom sa Billyho príbeh spojil.
Pred 68 rokmi…
Deň po napísaní listu Billy súhlasil s účasťou na misii. Nemci zaútočili na mesto neďaleko ich tábora. Piloti boli vyslaní na podporu francúzskych partizánov bojujúcich na obranu mesta.
Jeden z pilotov sa nevrátil.
Billyho lietadlo bolo zostrelené. Našli ho mŕtveho partizáni. Keď počuli blížiacich sa Nemcov, utiekli.
Nemci vzali Billymu občiansky preukaz a doklady. Keď sa partizáni vrátili, videli len meno na bunde. Nebolo tam celé meno a meno Billy D.
Harris. Bolo tam len „D. Harris“, Francúzi z toho vydedukovali, že ide o Kanaďana D’Harrisa, a ako takého ho s poctami, ktoré prináležia hrdinovi, pochovali na miestnom cintoríne.
youtube.com
Teraz, v deň výročia oslobodenia, mesto plánovalo slávnostnú ceremóniu na počesť hrdinov, ktorí položili svoje životy pri jeho obrane.
Preto starosta hľadal informácie o Billym. Až potom sa jej podarilo zistiť, že je to americký vojak.
Keď sa to Peggy dozvedela, v jej srdci sa zmiešali všetky odtiene pocitov. Pravda zabila nádej, ale oslobodila ju.
Pozvali ju na oslavy do Francúzska.
Zúčastnila sa na nich so svojím synovcom Billym a prijala všetky pocty, ktoré jej manželovi patrili za jeho hrdinstvo a smrť na bojisku.
Stretla sa s jedným z ešte žijúcich partizánov, ktorí ho vtedy našli. Uvedomila si, že dátum na zozname bol jednoducho omyl a že to musel byť 17. júl, pretože vtedy sa skončili boje na obranu mesta. Návšteva Francúzska bola pre Peggy veľmi emotívnym zážitkom.
„Myslím, že najlepšie to celé opíšem slovom ‚úľava‘. Počas svojho života som si vytvorila stovky, tisíce scenárov o tom, čo sa mu stalo.
To, čo som cítila, keď som si predstavovala jeho osud rôznymi spôsobmi, sa nedá opísať. Konečne poznám celý príbeh, viem, čo sa naozaj stalo. Taký bol Billy.
Aj keď už dostal výpoveď zo služby, neváhal sa postaviť za spravodlivú vec, keď to bolo potrebné. Je mi ľúto, že jeho rodičia odišli bez toho, aby sa dozvedeli pravdu o svojom synovi.“
Peggy svojho manžela milovala a zostala mu verná napriek tomu, že nevedela, prečo ju opustil.
