Na Slovensku sa rok po prijatí novely Trestného zákona odohráva tichá, no zásadná zmena, ktorá presahuje bežnú legislatívnu úpravu. Krajina, ktorá ešte nedávno deklarovala odhodlanie bojovať proti korupcii a mafii, dnes čelí nárastu prípadov, v ktorých sa vinníci vyhýbajú trestom. Zákon, prezentovaný ako krok k „spravodlivejším trestom“, podľa kritikov otvoril cestu k návratu starých štruktúr a pocitu beztrestnosti.
Kritika od protikorupčnej nadácie
Nadácia Zastavme korupciu na stredajšej tlačovej konferencii upozornila, že štát rezignoval na stíhanie hospodárskej a korupčnej kriminality. Ich analýza ukazuje prudký pokles stíhania týchto trestných činov a stovky prípadov zastavených pre premlčanie.
„Novela Trestného zákona za rok pomohla viac ako 3000 osobám… Poškodení sa stále nemôžu domôcť odškodnenia,“ povedala riaditeľka nadácie Zuzana Petková.
Pokles stíhania a ústup od prepadnutia majetku
V roku 2024 bolo za prijímanie úplatku a podplácanie stíhaných 224 osôb, no v prvej polovici 2025 iba 28. Počet obžalovaných klesol zo 129 na 13. Pre premlčanie bolo zastavené stíhanie voči 289 ľuďom, ktorí spôsobili škodu viac ako 63 miliónov eur.
Novela tiež prakticky zrušila trest prepadnutia majetku – uložiť ho možno len pri nepodmienečných trestoch a škode nad 650-tisíc eur.
Príklady: mafia, podnikatelia a politické väzby
Výrazný dopad ilustruje prípad Pavla Vlčka zo sátorovcov. Ten mal spolu s Tomášom Orvošom získať fiktívne vratky DPH vo výške takmer 400-tisíc eur. Súd konanie zastavil pre premlčanie.
Do prípadu bola zapletená aj bývalá riaditeľka Daňového úradu Zita Benovičová, známa z iných káuz, ktorú koncom minulého roka našli mŕtvu.
Politici mimo dosahu zákona
Novela, účinná od 6. augusta 2024, znižila trestné sadzby, skrátila premlčacie lehoty a zvýšila hranicu škody na 700 eur. Vďaka tomu sa trestnému stíhaniu vyhli minimálne 3113 ľudia, vrátane bývalých politikov a podnikateľov blízkych Smeru či jeho partnerom – Petra Žigu, Miroslava Výboha a Jána Počiatka.
Dopad na štátnu kasu
Tretina premlčaných skutkov súvisela s podvodmi na DPH, čo znamená výrazný výpadok príjmov. Korupcia na daňových úradoch umožnila neoprávnené vratky – napríklad v Nitre podnikateľ rozdal úradníkom 140-tisíc eur a získal 11,5 milióna eur, pričom vyšetrovanie bolo zastavené.
Pre premlčanie skončila aj kauza emisných kvót z prvej Ficovej vlády, ktorá stála štát 47 miliónov eur.
