Keďže mnohí z nás nechodia do kostola pravidelne, sme náchylní robiť chyby, aj keď sa snažíme robiť všetko správne.
Kedysi nám niekto povedal o cirkevných poverách a teraz sa bojíme určitých znamení. Napríklad, ak v kostole zhasne sviečka, hneď si myslíme, že je to zlé znamenie.
Redakcia časopisu Nápadyarady.sk vás prosí, aby ste sa vopred príliš neobávali. Radi vám poradíme, ako sa v chráme správať, aby ste nikoho nerušili a sami zostali spokojní. Poradíme vám aj to, ako umiestniť sviečku. Bez nej sa do chrámu nedostanete.
SVIEČKA V KOSTOLE
Symbolické svetlo sviečky v kostole treba brať ako znak našej viery, ktorá rozptyľuje tmu nevery. Každá sviečka je niečou modlitbou, prosbou k Bohu, ktorú človek zanechal. V skutočnosti mu nezáleží na sviečke, ale na našej dobrej vôli. Veď toto maličké svetlo zapaľujeme nielen pre Neho, ale aj pre seba.
Nikdy teda nie je dobré myslieť na povery, a to ani v samotnom chráme. Aj keď sviečka náhle zhasne, treba sa sťažovať na zlú kvalitu vosku alebo prievan, ale v žiadnom prípade na osud. Nepestujte v sebe myšlienku, že Boh sa odvrátil a že je to zlé znamenie. Je lepšie vziať si inú sviečku a pokojne ju zapáliť.
Tu je niekoľko pravidiel, ktorými sa treba riadiť, aby nevznikli pochybnosti o správnosti vášho konania, pokiaľ ide o zapálenie sviečky.
Sviečka v kostole
Sviečka sa musí vždy kúpiť v obchode v kostole, len tie môžu byť umiestnené, pretože už boli riadne požehnané.
Sviečky musia byť už zapálené od iných horiacich sviečok. Stačí držať knôt, a keď sa zapáli, roztopiť stonku a vložiť ju do svietnika.
Ak má svietnik veľa prázdnych miest, sviečku nedávajte na okraj, ale bližšie k stredu. Aby sa ostatní ľudia nemuseli naťahovať cez sviečky, ktoré už horia.
Sviečku nezapaľujte zápalkami ani zapaľovačom a nepoužívajte lampu, aby nedošlo k jej neúmyselnému zhasnutiu.
Sviečka by mala byť položená po modlitbe. Po vložení sviečky do svietnika sa pokrižujte a uklonte sa.
Ak sa v kostole koná bohoslužba, počkajte, kým sa bohoslužba skončí, a až potom zapáľte sviečky.
V skutočnosti je to nevyslovené pravidlo etikety v kostole, takže ak sa ponáhľate, môžete ho porušiť, ale tak, aby ste čo najmenej rušili ostatných a nikoho nerušili.
V skutočnosti nezáleží na tom, ktorou rukou alebo v akom poradí sviečku položíte. Príliš zbožní farníci to môžu komentovať, ale nevenujte tomu pozornosť.
Správanie v kostole
Teraz k chybám, ktoré možno nevedomky urobiť počas návštevy chrámu. V prvom rade si treba uvedomiť, že ide o posvätné miesto, kam ľudia prichádzajú, aby komunikovali s Bohom.
V pokoji a tichu. Stačí si dať pozor, aby ste nerušili ostatných a sami sa naladili na modlitbu. Tu je niekoľko ďalších tipov.
Nikdy by ste sa nemali dostať do hádky alebo niekoho karhať. Cirkev vôbec nie je miestom na hádky. Je to prinajmenšom neúctivé voči svätyni.
Nežiaduca bude nadmerná aktivita počas bohoslužby, prechádzanie sa po chráme a kladenie otázok tým, ktorí sa prišli modliť. Nie je dôvod vyrušovať zhromaždenie od dialógu s Bohom.
Nie je potrebné dotýkať sa ikon rukami, nieto ešte prikladať k nim pery, najmä ak sú namaľované. Starajte sa o sväté veci!
Nevhodný hluk, hlasné rozprávanie, nadmerné emócie. To všetko môže ostatných dráždiť a naznačovať, že človek neprišiel do chrámu modliť sa, ale kvôli fraške, aby ostatným demonštroval svoju zbožnosť.
Rozhodnutie neukloniť sa alebo nepokrstiť sa s ostatnými počas bohoslužby môže byť vnímané ako nevkus.
Poznámka redakcie
Z našej strany by sme chceli len dodať, že sa netreba obávať, ak si pomýlite „za svätosť“ a „za odpočinok mŕtvych“. Tu je najlepšie dôverovať Bohu a modlitbe. On počuje a počúva, a to je hlavný dôvod, prečo prísť do kostola.
