Tento príbeh nie je len o nej. Je o každom, kto každý deň urobí rozhodnutie, ktoré vo svojich dôsledkoch môže niekomu zničiť život. Tento odkaz a jeho posolstvo je skutočné a dôležité.
„Drahá mama,
Išiel som na večierok. Spomenula som si, čo si mi povedala. Že by som nemal piť. Počúval som, žiadny alkohol. Pil som len džús.
Cítil som sa hrdý, mami. Aj keď ma povzbudzovali, nepodľahol som. Vedel som, že budem viesť.
Viem, že som urobila správnu vec. Teraz sa večierok skončil a všetci odchádzajú.
Aj ja som nasadla do auta a odišla som. Vyšiel som na cestu. Ale iný vodič si ma nevšimol a vrazil do mňa celou silou.
Ležím na chodníku, počujem, ako policajti hovoria, že ten druhý je opitý.
“ Ale som to ja, mama, kto na to dopláca.“ Píše v odkaze
„Ležím tu a umieram, mami… Chcela by som, aby si tu bola čo najskôr. Ako sa to mohlo stať? Môj život sa rozpadol v jednej sekunde.
Všade je krv. Moja. Počula som, ako záchranár povedal, že zomriem, mami. Ten chlap bol pravdepodobne na rovnakej párty ako ja. Pil a ja zomriem.
Prečo ľudia pijú, mami?
Môže to niekomu zničiť život. Cítim ostrú bolesť. Akoby ma niekto bodal nožom.
Ten, kto ma udrel, chodí, mami. To nie je fér. Ja tu ležím a umieram a on chodí a pozerá sa.
Povedz môjmu bratovi, aby neplakal, mami. Povedz môjmu otcovi, aby bol statočný. Niekto mu mal povedať, aby nešoféroval po tom, čo sa napije. Keby mu to niekto povedal… možno by som bola nažive.
Mám poslednú otázku, než sa rozlúčim, mami.
Nešoféroval som opitý, tak prečo som to ja, kto zomiera?“
Tisíce ľudí, ktorí zomreli na ulici ako obeť opitého vodiča, by sa, keby mohli, pýtali tú istú otázku: Prečo som to ja, kto platí za chybu niekoho iného?
